V „knižnom svete“ stretávame veľa úžasných ľudí. Mnohí majú doslova famóznu fantáziu, a tak radi počúvame rôzne historky, rozprávky či príbehy, ktoré majú v sebe potenciál pobaviť, poučiť, alebo nesú v sebe poriadnu dávku napätia. Niektorí nás udivujú svojimi poznatkami a rôznymi filozofiami, ktoré uplatňujú vo svojich životoch.
Častokrát týchto ľudí nabádame k tomu, aby svoje myšlienky „hodili“ aj na papier. Vďaka tomu by sa tak dostali aj k iným ľuďom, ktorých by mohli tiež povaviť, inšpirovať, motivovať, alebo by sa mohli niečo nové naučiť, prípadne len tak relaxovať pri pútavom čítaní.
Častokrát však počúvame argumenty, prečo nepísať… Nikdy som nepísal. Neviem písať. Aj tak to nikto nevydá. Nemá to zmysel. Nemám odvahu. Čo ak to nie je dosť dobré. Budem na smiech… a mnohé iné.
Lenže, čo sa môže stať? Aké riziko tak podstúpite? Vlastne žiadne. Každý spisovateľ tiež niekedy začínal a napísal svoju prvotinu. Mnohí z nich na to nemali na začiatku žiadne predpoklady. Nevedeli nič o písaní. Pretože písanie je spontánna činnosť. Netreba mať na ňu vzdelanie. Najlepšie je, ak človek píše od srdca a dáva postupne na papier svoje myšlienky. Tie myšlienky môžu osloviť aj iné srdcia a vtedy je jedno, či je niekto „vypísaný“, alebo je to jeho prvotina. Dôležitá je úprimnosť a snaha vytvoriť nejakú hodnotu pre druhých ľudí, pre spoločnosť. Sú známi autori, ktorí ani nevedia poriadne čítať a písať. Ani to ich neodradilo od toho, aby sa pokúsili vytvoriť dielko či dielo. A takéto knihy boli napokon úspešné a preložené do mnohých jazykov.
Všetko sa dá, ak človek odhodí zábrany a pustí sa do práce. Navyše, písanie je veľmi dobrý relax a psychohygiena. Postupné ukladanie myšlienok na papier je priam oslobodzujúce. Tiež si takto dokonale trénujete svoj mozog, lebo sa nachádzate v prúde myšlienok, sústredíte sa na jeden cieľ a neustále premýšľate. Môžeme povedať, že písanie je po všetkých stránkach prospešné.
A ktovie, čo ak si niektoré vydavateľstvo povie, že je to skvelá práca, a vaša kniha sa o pár mesiacov objaví na pultoch kníhkupectiev. Možno nie, ale čo keď? Ak cítite v sebe potenciál, ak vám prúdia v hlave myšlienky a myslíte, že by stálo za to, aby sa dostali aj medzi druhých ľudí, nebojte sa písať. Je to po všetkých stránkach prospešná činnosť. Vedie k oddychu, relaxu a celkovej očiste duše.
A keď už niečo vytvoríte, môžete to poslať aj nám 🙂